Výtvarné techniky

Výtvarné Techniky

- patrí medzi ne : 

• Akvarel
• Batikovanie
• Grafika
• Koláž
• Kresba perom
• Litografia
• Maľba špachtľov
• Monotypia
• Pastel
• Plagát
• Tempera

1. Akvarel je technikou lazúrnych farebných vrstiev – pigmentov, jemne rozptýlených v spojivách riediteľných vodou. Lazúrny efekt sa využíva pri akvarely celkom dôsledne, pričom si táto technika vynucuje obrátený postup výstavby farebnej vrstvy než pri pastely – najintenzívnejšie svetlá vytvára len podklad maľby, najintenzívnejšie tiene zas najhustejšia farebná vrstva alebo súčet vrstiev, ale stále bez krycieho efektu. Akvarel je v podstate rýdzo iluzívna technika a vzťah medzi farbou a svetlom divákovi skôr navodzuje než vytvára. Základnou zásadou pri maľbe akvarelom je čistota. Štetce na maľovanie i pomocné štetce musíme udržiavať stále, a teda aj počas maľovania čisté. Neumyté nečistoty v štetci zapríčiňujú kalnosť tónov, alebo prekvapujúco lomené odtiene. Musíme mať po ruke dosť čistej vody, handričky na utieranie štetcov, čistú špongiu alebo mäkký jelenicový tampón na vytieranie svetiel a mäkkých prechodov.
2. Batikovanie je starobylá remeselná technika využívaná pri zdobení a farbení rôznych predmetov, najmä textílií. Pomocou batiky zdobili látky rôzne národy už pred viac ako 2000 rokmi a dnes toto umenie opäť prekvitá. Podstata batiky leží v prekrývaní miest, ktoré majú zachovať svoju pôvodnú farbu.
   Ostatný nezakrytý povrch predmetu sa potom zafarbí a po zaschnutí sa krycí materiál opatrne odstráni. Výsledkom sú potom zaujímavo zafarbené ornamenty, ktoré zachovávajú obrys pôvodného vzoru. Technika batikovania sa hojne využíva nielen pri bežnej výtvarnej tvorbe, ale najmä pri ľudovej umeleckej tvorivosti. Veľkou výhodou batiky je aj to, že sa s ňou dá ľahko pracovať aj v bežnom domácom prostredí.
3. V priebehu storočia prešla grafika zmenami povahy námetovými i technickými. No však jej základná podstata zostala zachovaná: rozmnožovanie výtvarného diela pomocou tlače. Pôvodne označovalo pomenovanie grafika všetky spôsoby kreslenia a písania (podľa významu z gréckeho slova grafein = písať, kresliť), neskôr sa jeho obsah zúžil na reprodukovanú kresbu, alebo text. Dnes teda, podobne ako pred storočiami chápeme grafiku ako prevedenie kresby do takej podoby, z ktorých sa dá v grafickom lise vytlačiť väčšie množstvo rovnakých a rovnako kvalitných výtvarných diel. Základným princípom grafiky je teda rozmnožovanie diela tlačou.

4. Koláž je francúzsky výraz/collage -lepenie/,ktorým sa všeobecne označuje výtvarná technika nalepovania rozličných materiálov, predovšetkým papiera a tkanín. Táto technika vyžaduje viac trpezlivosti. Obľubovali ju najmä umelci v prvej polovici 20 storočia, z nich najvýznamnejší sú Braque, Picasso, Matisse. Na techniku koláže sa používa materiál ako stránky z časopisov, farebný papier, priesvitný papier, celofán lepenka atď., dá sa však použiť každý materiál, ktorý možno nalepiť na plochý povrch.

5. Perokresba tušom na svetlý papier je pôsobivejšia ako kresba ceruzou.
6. Litografia mala od úplného začiatku slúžiť osvete, mala pomocou obrazu šíriť myšlienky, správy a vzdelanie. Dá sa dokonca povedať, že litografia v mnohom túto úlohu splnila a pridala aj niečo navyše. Plagát asi nebol jej hlavným programom, napriek tomu i on vychádzal z možností litografickej tlače a plne využíval výhody vyšších nákladov.
7. Je to technika moderná, pomerne rýchla, pôsobivá a prinúti vás vystihnúť základné tvary vecí, lebo špachtľou sa nedajú maľovať drobné detaily. Experimentovať s touto technikou je veľmi užitočné, lebo vyžaduje zručnosť a jasné predstavy. Farba vymiešaná a nanesená špachtľou je sviežejšia a svietivejšia ako pri práci štetcom. Preto ak máte sklon k „ mazaniu", usilujte sa od toho odučiť používaním špachtle.
8. Na platňu zo skla, kovu alebo z plastickej hmoty nanesieme olejovú, temperovú alebo tlačiarenskú farbu podľa vlastnej predstavy. Na platňu položíme mierne pijavý papier a pritlačíme ho. Vrstva farieb sa pritlačí na papier a obraz nás prekvapí farebnými účinkami. Monotypiu možno vytvoriť aj trochu odlišným spôsobom. Medzi dve platne nanesieme hrubú vrstvu farieb. Keď ich od seba oddelíme, tak že každú posunieme opačným smerom, farby sa posunú, rozmažú a vytvoria zaujímavé a zakaždým veľmi originálne obrazy. Sú to náhodne efekty, závisia však vo veľkej miere od aj od obratnosti a citu pre farby.
9. Práca voskovými a olejovými pastelmi je veľmi obľúbená technika u detí, pretože umožňujú v krátkom čase pokryť i veľké plochy papiera. Voskový pastel je tvrdší než olejový, pri kreslení ho treba silnejšie pritlačiť na papier a výsledkom je sýta a svietivá farba.

10. Každý plagát je reklamou, či propaguje časopisy, divadelné predstavenia, cigaretový papier, alkohol, zábavné podniky, čokoládu, vždy je reklamou. Je reklamou aj pre samotného umelca a modelky, speváčky, hercov, zobrazených na plagátoch. V secesii bol plagát veľkou reklamou ženského pôvabu. Deväťdesiatdeväť percent plagátov zobrazuje vo svojej kompozícii ženu, pretože pre secesný plagát boli muži nepoužiteľní, škaredí, predstavovali iba percento ich použitia v plagátovej tvorbe. Hoci je secesný plagát jednou veľkou reklamou ženy, aj on podlieha určitému deleniu. V súčasnosti, teda v 21. storočí sa plagát rozdeľuje do všetkých možných skupín a podskupín a ich študovanie je dlhé a únavné. Takéto rozdelenie by sme mohli vo väčšej miere použiť aj pri secesnom plagáte, ale bolo by to úplne zbytočné. Preto secesný plagát rozdelíme do dvoch základných skupín:

• Komerčný plagát. Pod týmto názvom sa rozumie reklama na všetky druhy vyrábaných produktov, od reklamy na čokoládu, káva, plynové lampy či bicykle až po reklamy časopisov, kníh.
• Umelecký plagát. Zahŕňa predovšetkým divadelný plagát, hoci niektoré plagáty napr. pre umelecké výstavy by sme mohli do tejto skupiny zahrnúť tiež.

Najznámejšia je tempera

Pod celkový vzhľad diela sa nezmazateľne podpisuje materiál, ktorého pomocou maliar vytvoril svoje dielo. Rozvoj štýlu a techniky tvorby výtvarného diela je úzko spätý s vývojom farieb. Do 15. storočia, storočia vývoja olejových farieb umelci používali vodové a temperové farby. Boli síce esteticky príťažlivé, ale nemali schopnosť pôsobiť realisticky. Rovnako nebolo možné využiť rôzne techniky práce so štetcom príznačné práve pre olejovú farbu. Pomaly schnúca olejová farba umožňovala umelcom vykonávať zmeny na obraze priamo počas práce, čo bolo pri využití vodových a temperových farieb len veľmi zložitou procedúrou.

Pojmom tempera sa označujú všetky farby spájané emulznými spojivami. Taliansky výraz „temperare" znamená rozpúšťať, miešať, čo zodpovedá princípu techniky pracujúcej so zmiešaným, t.j.emulzným spojivom. Rozoznávame dva typy emulzných spojív, resp. emulzií: 1) olej rozptýlený vo vode, emulzia riedená vodou 2) emulzia s vodou rozptýlenou v oleji, riediteľná rozpúšťadlami. Oba typy sa uplatňujú v temperovej maľbe, bežnejšie sú však emulzie typu olej vo vode, lebo sa nimi jednoduchšie pracuje. Umožňujú totiž ostrý kresbový ťah štetca, z ktorého splývajú ľahšie než mastné tempery typu voda v oleji. Temperové farby riediteľné vodou majú tú výhodu, že sa po odparení vody stanú nerozpustné.

Úplný názov tempery znie vaječná temperová farba. K práškovému farbivu sa primiešal vaječný žltok – spájajúci prostriedok. Vytvorená farba sa nanášala v malých prerušovaných ťahoch ktoré takmer okamžite schli. Pigmenty použité v temperových farbách boli vyťažené z prírodných zdrojov – z minerálov, hliny, dreva a rastlín. Zvyčajne sa kupovali v lekárni. Najprv sa rozdrvili v špeciálnom mažiari, potom sa na kamennej podložke zmiešali z vodou tak, aby sa farbivo rovnomerne rozptýlilo.